Inspirace pro vaše podnikání a marketing

Monika Marčišová: Znám mnoho studentů, kteří nic neřeší a jsou spokojení

monika-marcisova-velkyS Monikou jsem se poprvé potkal na přednášce Margarety Křížové v Olomouci. Už tehdy mne velice zaujala a z našeho setkání jsem odcházel nadšený. Potkal jsem totiž mladou ambiciózní studentku, která je velice aktivní a která především pomáhá studentům získávat zkušenosti úspěšných podnikatelů, získávat nové kontakty a rozvíjet jejich podnikání.

Monika Marčišová vystudovala francouzštinu se zaměřením na aplikovanou ekonomii na Univerzitě Palackého v Olomouci. Přitom začala pracovat pro tamní Vědeckotechnický park a pomáhala rozvíjet komunitu olomouckých začínajících podnikatelů. Podílela se na uskutečnění několika akcí, jako byl například UP Business Camp 2013, kterého se zúčastnilo 200 lidí a na kterém vystoupil např. Ivo Toman, Michael Poplar Rostock a další.

Dnes už má po studiích a vydala se hledat štěstí dál. Za dobu svých mimoškolních aktivit ale nabrala řadu zkušeností a mne ji jako člověka, který využil vysokou naplno, napadlo vyzpovídat.

Moniko, ty ses narodila na Slovensku. Co tě přivedlo do Česka?
Na strednej škole som študovala na bilingválnom gymnáziu francúzštinu a chcela som v tom pokračovať, keďže som si zamilovala ich kultúru, jedlo, hudbu. Avšak študovať filológiu sa mi nechcelo, tak som hľadala nejakú kombináciu jazyka a našla som ekonómiu. Takúto kombináciu bolo možné študovať v Bratislave i Olomouci a vyhral Olomouc. Dnes neľutujem.

S jakými plány ses do Česka stěhovala? Počítala jsi, že zde budeš tak aktivní?
Vždy som bolo cieľavedomá a chcela som niečo dokázať, avšak na začiatku vysokej školy som netušila, čo vysokoškolské štúdium obnáša a ako bude vyzerať, bola som v podstate rada, že som začala štúdium a nič viac som spočiatku neriešila.

Zmena prišla možno až v druhom ročníku, ktorý som strávila rok na Erazme vo Francúzsku a uvedomila som si, že štúdium je fajn, ale mala by som začať hľadať niečo, čo ma bude baviť a neskôr by ma dokázalo i uživiť.

Co tě k takovém rozhodnutí přivedlo? Určitě nepřišlo jen tak…
Pobyt vo Francúzsku bol výborný nielen preto, že sme veľa cestovali, no mala som i čas veľa čítať a premýšľať.

Myslím, že skutočne platí názor, že je dobré sa niekedy zastaviť a sústrediť sa a človek príde na veľmi veľa vecí. A ako som povedala, vždy som chcela mať nejaký cieľ pred sebou, ktorý som mohla zdolávať.

Jak jsi ten cíl našla?
Ten dlhodobý cieľ asi postupne vyplynul z mojej výchovy, vzdelania, okruhu ľudí, s ktorými sa stretávam a charakterových vlastností. A potom mám krátkodobé ciele, ktoré sa objavia a ja cítim, že nejakým spôsobom ma dokážu posunúť k dlhodobému cieľu, tak si ich zapíšem a idem do nich. Alebo ich volám výzvy a keď sa mi podarí ich splniť, som neuveriteľne spokojná a šťastná sama so sebou.

Setkala ses s podobným přístupem i u dalších studentů? Přemýšlí o životě jako ty, zapisují si a podobně?
To veľmi záleží na tom s kým sa stretávaš. Poznám mnoho študentov, ktorí nič neriešia a sú spokojní. Ja nie som ten typ a vždy som sa obklopovala skôr ľuďmi, ktorí premýšľajú rovnako ako ja, hľadajú, v čom sú dobrí, chcú v živote niečo dokázať.

Myslíš si tedy, že samotná škola nestačí? Že je nutné při ní hledat zkušenosti i v něčem dalším?
Vysoká škola je super, ako základ. Osobne si neviem predstaviť v 19 rokoch po strednej škole, v čom by som sa uchytila, nevedela som, čo ma baví, v čom by som mohla byť dobrá.

Po 5 rokoch štúdia je človek múdrejší, dospelejší, získa iný pohľad na život (predovšetkým vďaka pobytom v zahraničí) a i zaujímavé kontakty. Osobne som takmer presvedčená, že s niektorými kolegami z vysokej budem môcť spolupracovať i naďalej. Napriek tomu, škola bez praxe je veľmi málo, takže určite je dôležité zbierať skúsenosti a hľadať.

monika-marcisova-3

Zdroj fotky: Archiv Moniky Marčišové

Ty ses tedy začala věnovat různým mimoškolním aktivitám. Co vše jsi dělala?
Začínala som ako pomocná sila, alebo hosteska na rôznych konferenciách, veľtrhoch. Postupne som získavala skúsenosti a väčšie zodpovednosti a mala som to šťastie, že vždy som bola organizovaný typ, a preto som sa v oblasti organizácii eventov vyžívala a zistila som, že je to oblasť, ktorej sa chcem venovať.

Pracovala som i v rámci stáže v Eurocentre Olomouc, neskôr som vďaka erazmu odišla na pracovnú stáž opäť do Francúzska.

Pak jsi ale začala pracovat i pro Vědeckotechnický park univerzity (VTP UP), že?
To bola pre mňa tá najväčšia a najcennejšia skúsenosť. Tam sme v rámci podpory podnikania v Olomouckom kraji poriadali prednášky, workshopy, konferencie pre podnikateľov a mala som možnosť stretnúť sa so skutočne zaujímavými, inšpiratívnymi a úspešnými osobami, mimo iných i s tebou. :-)

Nepřeháněj. :-) Jak ses k tomu všemu vůbec dostala?
Nepreháňam! Hovorím tomu väčšinou náhoda, ale keď si to tak vezmem, vždy som proaktívne vyhľadávala rôzne udalosti, kde by som mohla pomôcť. Na začiatku i tie neplatené, vďaka ktorým by som získala ďalšie skúsenosti, či spoznala nových ľudí.

Do VTP UP som sa dostala napríklad tak, že som niekde videla, že sa bude konať konferencia InternetMarketing 2013. Poslala som uvedenému organizátorovi, Jindrovi Fáborskému, email s mojím CV a jednoduchým vysvetlením, že rada pomáham pri organizácii rôznych eventov a ak má niečo s čím by som mohla pomôcť, rada sa zapojím i bezplatne, za cenu skúseností.

A on ti odpověděl…
Táto úprimnosť sa mi vyplatila, do týždňa sme boli na káve. Pomáhala som skutočne s maličkosťami a v deň konferencie som bola na mieste ako hosteska, no asi týždeň po akcii mi napísal mail, že do VTP UP aktuálne niekoho šikovného hľadajú a tak som získala prácu.

Vím, že ses podílela i na řadě menších akcích a pro VTP UP ses brzy stala důležitou osobou. Co vše jsi nakonec zařizovala?
Spočiatku som bola poverená hlavne propagáciu parku medzi študentmi univerzity. Bojovali sme s nie práve ideálnym umiestením parku na okraji Olomouca a napriek tomu, že sme organizovali prednášky so zaujímavými osobnosťami z praxe, nemali sme dostatočnú návštevnosť.

A zvítězili jste?
Momentálne sú prednášky študentami naplnené a som rada, že ich navštevujú a pochopili, že 15 minút cesty autobusom z centra do VTP sa im skutočne vyplatí, pretože sa dozvedia, to čo bežne na univerzite nie.

Neskôr som mala na starosti spoločne s kolegom i koordináciu UP Business Clubu – komunitu predovšetkým začínajúcich podnikateľov z Olomouca, pre ktorých sme rovnako organizovali prednášky, workshopy, ale i neformálne posedenia pri pive. Naším cieľom bolo vytvoriť v parku atmosféru, ktorú budú radi navštevovať, nielen pre nové znalosti, ale i pre možnosť vymeniť si skúsenosti, momentálne problémy i úspechy s ostatnými členmi.

monika-marcisova-2

Zdroj fotky: Archiv Moniky Marčišové

Proč jsou podle tebe podobná setkání a akce pro studenty důležité?
Sú neuveriteľne inšpiratívne! Ja som mala šťastie, že som bola v podstate v jadre tých stretnutí a prednášok a poznala väčšinu účastníkov i vystupujúcich osobne. Po nich som bola vždy plná novej energie, motivácie ísť stále ďalej.

A co ti setkání s takovými lidmi dalo?
Predovšetkým nový pohľad na veci, inšpirujúce myšlienky a silu vždy vstať a ísť si za svojím cieľom.

Co je při organizování podobných akcí nejtěžší?
Myslím, že vymyslieť obsah prednášky, tému, či prednášajúceho, ktorý je kvalitný a účastníkom skutočne poskytne kvalitný obsah a nové poznatky. Pri známych menách, ako je Ivo Toman, či Petr Ludwig, je náročné, vzhľadom na ich pracovnú vyťaženosť, nájsť vyhovujúci termín prednášky. Pri menej známych menách zase presvedčiť potencionálnych účastníkov o tom, že to bude stáť zato a lektor je kvalitný.

Vystupuje tam i řada populárních podnikatelů, sama jsi zmínila třeba Tomana nebo Rostocka. Jak jste podobné lidi oslovovali?
Pána Rostocka oslovoval kolega, myslím že na neho mal kontakt. Avšak Tomana som oslovila ja, len som to vyskúšala, s ponukou vystúpenia na našej konferencii emailom. Celkom prekvapením pre mňa bolo, keď mi deň potom zvonil asi o 1 poobede telefón (bola som v posteli a dostávala sa z ťažkej párty) a v ňom Ivo Toman so mnou začal riešiť detaily svojho vystúpenia.

Bylo náročné se s nimi na přednášce domluvit?
Ťažké by som nepovedala. Veľakrát boli skôr nadšení tím, že robíme niečo pre rozvoj podnikania v ČR i keď regionálne. Ťažšie bolo nájsť vyhovujúci termín. Bohužiaľ, niektoré skutočne veľké mená českého podnikateľského sveta sa nám i po opakovanom oslovení z časových dôvodov nepodarilo do Olomouca dostať.

Co na tvoji aktivitu říkalo tvoje okolí? Určitě jsi patřila mezi nejaktivnější studenty na škole…
Robila som toho mnoho, avšak vždy som mala okolo seba ľudí, ktorí robili rovnako veľa a niektorí ešte oveľa viac, než ja, len v iných oblastiach. Je úžasné mať priateľov, ktorí sú šikovní v niečom inom a pri káve, či víne debatovať a navzájom sa podporovať.

Jak to všechno bylo časově náročné? Dařilo se ti vedle toho zvládat i studium a osobní život?
Štúdium našťastie nebolo v posledných ročníkoch časovo náročné, preto som sa mohla viac venovať práci. A pre ľudí, ktorí sú pre mňa dôležití si vždy nájdem čas. Zároveň som si vypestovala vďaka tomu kvalitný time-management.

Myslíš si, že ti to nějak pomohlo, i co se týče tvých studijních výsledků?
Určite. Diplomovú prácu som písala o tom, čo som každodenne využívala v práci. Bola na tému Aplikácia nástrojov projektového managementu pri organizácii konferencie UP Business Camp. Naviac, keďže som písala o niečom, čo ma baví, práca bola ohodnotená ako veľmi kvalitná a prínosná. Na druhej strane, som sa sem tam  na skúšku učila cestou z práce v autobuse a potom tie výsledky na červený diplom neboli.

A nepřemýšlela jsi někdy, zda by nebylo lepší, kdyby ses věnovala jen studiu jako většina studentů a třeba jsi měla červený diplom? Nedemotivovalo tě to někdy? V čem jsi vůbec motivaci našla?
Keď toho bolo veľa, prebehla mi taká myšlienka hlavou. Asi na 30 sekúnd. Potom som ju zavrhla. Motiváciu som našla asi v tom, že som bola presvedčená, že to čo robím má pre mňa zmysel. A keby som bola len študentka strašne by som sa nudila.

Kdybys tedy měla shrnout, co ti tvoje práce dala, co bys řekla?
Toho je veľa! Neskutočne mnoho skúseností z rôznych oblastí, keďže nešlo o stereotypnú prácu. Získala som kontakty na ľudí, s ktorými by som sa asi bežne nestretla. Schopnosť zorganizovať si čas. Získať iný pohľad na pracovný svet. Dúfam, že som si zdokonalila i schopnosť vcítiť sa do klienta, či zákazníka. A predovšetkým som zistila, čo ma baví a čo už nie.

monika-marcisova-1

Zdroj fotky: Archiv Moniky Marčišové

Zaujalo mě na tom i to, že jsi studovala francouzštinu. To s podnikáním moc nesouvisí. Vypadá to ale, že sis k němu postupem času vypěstovala vřelý vztah, nebo ne?
Vrelý vzťah k podnikaniu som mala vždy vďaka tomu, že obaja rodičia boli vždy živnostníci. Od malička som videla, že to nie je vôbec ľahké pracovať sám na seba, no tá voľnosť v rozhodovaní je veľa krát nenahraditeľná. To, že moja prvá práca ma zaviedla do prostredia mladých podnikateľov, pozitívny prístup k podnikateľskej činnosti ešte viac utvrdilo.

Takže plánuješ do budoucna rozjet vlastní podnikání?
Je to jedna z možností, ale skutočne do budúcna. Povahou som asi z tých opatrnejších, takže momentálne zbieram maximum skúseností a kontaktov. Uvidím časom, či to bol správny prístup.

Okomentovat článek

Sdílejte článek přátelům:

Autor: Jiří Rostecký

Jirkovi je 24 let. Hned po střední založil svoji první firmu. Tu v roce 2016 prodal. Od té doby se naplno věnuje Mladému podnikateli. Baví ho poslouchat lidské příběhy, inspirovat ostatní svými videorozhovory a pomáhat lidem v jejich osobním i podnikatelském rozvoji. Píše blog o podnikání na internetu.

Komentáře čtenářů: 0

    Přidejte vlastní komentář

    Křišťálová Lupa 2017

    Skrýt reklamu